Comme le dit M. Latoua, joué par Jean-Marc Gobet (avec le nœud papillon): «Te vêri, ou kurti, no j'an di j'âbro fro delé bi.» Marie Uldry (à gauche), Gwendoline Pasquier et Joël Grandjean sont également à l’affiche. Régine Gapany
Tèâtre. Dechando ke vin 18 d’êvri a 8 arè dou dèvêlené è la demindze 19 d’êvri a 2 j’àrè dou dumidzoua, la tropa dè tèâtre di patêjan de la Grevire dzuyèrè ou Kâfé de la Gâre dè Vuêdin le «Le tsathi dè Moncheu Latoua», ouna komèdiya tranchlatâye pê Joseph Combaz, préjidan d’anà è betâye in thêne pê Christine Overney Ruffieux, grahyàja pyêna dè j’idé, dè chapyinthe po menâ la binda ou bouneu dè dzuyi, è a hou ke chon achètâ din la châla, d’îthre i j’andzè le tin d’ouna pîthe… è grantin apri onkora. In chèkonda partya, le «Chœur de Candy» bayèrè in patê di tsan de la kotse. A Moncheu Latoua, Jean-Marc Gobet, akteu dè rèthèta bin konyu, to li ravuchè; (Léchidè-vo intrinâ a le krêre). Chè prokurâ ouna méjon dè kanpanye po ouna frêja dè pan; i amenè cha dàthe Léopoldine, Marie Uldry, a lou gabâ d’îthre lè grô propriètéro don tsathi è i mothrè a chè j’invelè, lè Pinyoulè, Joël Grandjean è Gwendoline Pasquier, k’a la kanpanye, la ya lè fro delé bala, l’ivouè fro delé hyâra, la choupa fro delé bouna, la chelârda dè lou kurti… pâ fôta dè tsartchi bin yin: fro delé choche ou chin. Lè Latoua lan mimamin lou dzin: on kurtiyâre, Pére Martin, Damien Schafer, la rîtha di rin trochâye a fouârthe d’anyêta chon mêtre. Pu on koujenê, Nestor, Maxime Pittet, grahyà adrê ou charvucho, ke va chè trova a la fin dou goutâ tot’ èthenâ, ma cholè po chè patherâ dè pan d’êni. Lè Pinyoulè ke chè dèmandon bin din tyin ni dè vouipè chon vinyè lou fetchi ne chon pâ lè cheul j’invelè ou tsathi; li a achebin la tanfa chu le tsemin, la bije è l’oura po lè j’ingrèyi ; i van rèmodâ du Velâ-lè-Fanfiyoulè in kontre Dzenèva avoui tsapi è pyodzè, le vintro vudyo kemin apri trè dzoua dè karêma. Ma l’aron kan mîmo ôtyè dè pyin: la tîtha. La titha pyêna di gandouâjè tan bin infelâyè intrè dzanyè è rujè dè chi ke chon vinyê trovâ. Hou dzounètè è dzouno dèvejon on patê retso dè bon mo, prononhyi kemin i fô, ke vo j’intrè din lè j’oroyè a la fathon d’oun’ alêgra mujika. Tinke la bala rèkuyête di kour dè patê ke lè j’akteu l’an chouèvu on dzoua ou l’ôtro chin oubyâ lè konchêye de la patêjanna Alodie Philipona dou tin de l’aprintechâdzo di rèpartyè. In dzuyin din on dèkouâ betâ in pyathe pê Jean-Marie Liard è Armand Pilloud, lè j’akteu chè budzon djuchto, i chan mothrâ lou chintimin avoui ouna brinâye d’èpôla, ouna lèvâye d’èpiyon, di pâ chur è tan d’ôtro chunyo chinpyo è bin pyahyi. Adon ora, rèyêdè le dèbu po vo rapêlâ yô è kan chin chè pâchè. Cheri damâdzo dè le fôtâ. Djan Tsarêre